Wednesday, November 2, 2022

VIGRAHAH- विग्रह:- WAR-17(HITOPADESA)

 SUBHASHITHANI:586

यः काकिणीम् अप्य् अपथ-प्रपन्नां

समुद्धरेन् निष्क-सहस्र-तुल्याम्
कालेषु कोटिष्व् अपि मुक्त-हस्तस्

तं राज-सिंहं जहाति लक्ष्मीः १२५

yaḥ kākiṇīm apy apatha-prapannāṃ

 samuddharen niṣka-sahasra-tulyām |
kāleṣu koṭiṣv api mukta-hastas taṃ

 rāja-siṃhaṃ na jahāti lakṣmīḥ ||3.125 ||

One who saves pennies like thousand golden coins by preserving them from being wasted in the wrong pursuits, but spends crores of golden coins at proper times – Goddess Lakshmi (of wealth) does not desert such a person. (काकिणीम्- A small value coin )

क्रतौ विवाहे व्यसने रिपु-क्षये
यशस्करे कर्मणि मित्र-सङ्ग्रहे
प्रियासु नारीष्व् अधनेषु बान्धवेष्व्
अतिव्ययो नास्ति नराधिपाष्टसु १२६

kratau vivāhe vyasane ripu-kṣaye

yaśaskare karmaṇi mitra-saṅgrahe |
priyāsu nārīṣv adhaneṣu bāndhaveṣv

ativyayo nāsti narādhipāṣṭasu || 3.126 ||

There is no such thing as excessive spending on eight occasions- On a sacrifice, on a marriage, on distress, on destroying the enemy, on act worthy of praise, on gathering of friends, on beloved wife, on indigent relations.

मूर्खः स्वल्प-व्यय-त्रासात् सर्वनाशं करोति हि
कः सुधीः सन्त्यजेद् भाण्डं शुक्लस्यैवातिसाध्वसात् १२७

mūrkhaḥ svalpa-vyaya-trāsāt sarvanāśaṃ karoti hi |
kaḥ sudhīḥ santyajed bhāṇḍaṃ śuklasyaivātisādhvasāt || 3.127 ||

A fool, for fear of a small expenditure, brings about the loss of the whole; Will a sensible man abandon his merchandise due to fear of excessive toll?

परस्परज्ञाः संहृष्टास् त्यक्तुं प्राणान् सुनिश्चिताः
कुलीनाः पूजिताः सम्यग् विजयन्ते द्विषद्-बलम् १२८

parasparajñāḥ saṃhṛṣṭās tyaktuṃ prāṇān suniścitāḥ |
kulīnāḥ pūjitāḥ samyag vijayante dviṣad-balam || 3.128 ||

Soldiers who know each other, well pleased, ready to even sacrifice their lives, born in noble families, when suitably honoured will conquer the enemy.

सुभटाः शील-सम्पन्नाः संहताः कृत-निश्चयाः
अपि पञ्च-शतं शूरा निघ्नन्ति रिपु-वाहिनीम् १२९

subhaṭāḥ śīla-sampannāḥ saṃhatāḥ kṛta-niścayāḥ |
api pañca-śataṃ śūrā nighnanti ripu-vāhinīm || 3.129 ||

Even five hundred good warriors, of impeccable character, closely knit, resolute – they can defeat the whole army of the enemy.

शिष्टैर् अप्य् अवशेषज्ञ उग्रश् कृत-नाशकः
त्यज्यते किं पुनर् नान्यैर् यश् चाप्य् आत्मम्भरिर् नरः १३०

śiṣṭair apy avaśeṣajña ugraś ca kṛta-nāśakaḥ |
tyajyate kiṃ punar nānyair yaś cāpy ātmambharir naraḥ || 3.130 ||

A man who is mean, indiscriminating, fierce, ungrateful, and selfish is avoided by even great men, what to mention about common people.

सत्यं शौर्यं दया त्यागो नृपस्यैते महा-गुणाः
एतैस् त्यक्तो महीपालः प्राप्नोति खलु वाच्यताम् १३१

satyaṃ śauryaṃ dayā tyāgo nṛpasyaite mahā-guṇāḥ |
etais tyakto mahīpālaḥ prāpnoti khalu vācyatām || 3.131 ||

Truth, courage, compassion, and liberality are important qualities of a king; one who abandons them is sure to be censured.

यो येन प्रतिबद्धः स्यात् सह तेनोदयी व्ययी
विश्वस्तो नियोक्तव्यः प्राणेषु धनेषु १३२

yo yena pratibaddhaḥ syāt saha tenodayī vyayī |
sa viśvasto niyoktavyaḥ prāṇeṣu ca dhaneṣu ca || 3.132 ||

The one whose rise and fall is connected with one’s own, he should be appointed as body-guard to protect life and the treasury.

SRI KRISHNAYA THUBHYAM NAMAH


Monday, October 31, 2022

VIGRAHAH- विग्रह:- WAR-16(HITOPADESA)

 SUBHASHITHANI:585

साहसैकान्त-रसानुवर्तिना

चाप्य् उपायोपहतान्तरात्मना
विभूतयः शक्यम् अवाप्तुम् ऊर्जिता

नये शौर्ये वसन्ति सम्पदः ११८

na sāhasaikānta-rasānuvartinā

na cāpy upāyopahatāntarātmanā |
vibhūtayaḥ śakyam avāptum ūrjitā

naye ca śaurye ca vasanti sampadaḥ || 3.118 ||

Prosperity is not obtained by those who act purely based on courage, nor by those who are undecided about the course of action; success is achieved by those who combine both statesmanship and courage.

दुर्मन्त्रिणं कम् उपयान्ति नीति-दोषाः
सन्तापयन्ति कम् अपथ्य-भुजं रोगाः
कं श्रीर् दर्पयति कं निहन्ति मृत्युः
कं स्त्री-कृता विषयाः परितापयन्ति ११९

durmantriṇaṃ kam upayānti na nīti-doṣāḥ

santāpayanti kam apathya-bhujaṃ na rogāḥ |
kaṃ śrīr na darpayati kaṃ na nihanti mṛtyuḥ

kaṃ strī-kṛtā na viṣayāḥ paritāpayanti || 3.119 ||

Which bad minister does not stand guilty of ill-advice? Whom does not afflict diseases who indulge in eating unwholesome food? Whom does wealth not render proud? Whom does death not strike down? To whom do not the amorous sport of women torment?

मुदं विषादः शरदं हिमागमस्

तमो विवस्वान् सुकृतं कृतघ्नता
प्रियोपपत्तिः शुचम् आपदं नयः

श्रियः समृद्धा अपि हन्ति दुर्नयः १२०

mudaṃ viṣādaḥ śaradaṃ himāgamas

 tamo vivasvān sukṛtaṃ kṛtaghnatā |
priyopapattiḥ śucam āpadaṃ nayaḥ

 śriyaḥ samṛddhā api hanti durnayaḥ || 3.120 ||

Sadness destroys happiness, advent of winter, autumn; the sun, darkness; ingratitude, good deeds; manifestation of kindness, grief; right conduct, adversity; misbehaviour, prosperity, even though abundant.

यस्य नास्ति स्वयं प्रज्ञा शास्त्रं तस्य करोति किम्
लोचनाभ्यां विहीनस्य दर्पणः किं करिष्यति १२१

yasya nāsti svayaṃ prajñā śāstraṃ tasya karoti kim |
locanābhyāṃ vihīnasya darpaṇaḥ kiṃ kariṣyati || 3.121 ||

For the one who doesn't have his own intellectual insight, what can the scriptures do? What can a mirror do for one who is blind in the eyes?

देवतासु गुरौ गोषु राजसु ब्राह्मणेषु
नियन्तव्यः सदा कोपो बाल-वृद्धातुरेषु १२२

devatāsu gurau goṣu rājasu brāhmaṇeṣu ca |
niyantavyaḥ sadā kopo bāla-vṛddhātureṣu ca || 3.122 ||

When dealing with deities, one’s preceptor, cows, king, vedic scholars, children, and elderly people one should restrain his anger.

मन्त्रिणां भिन्न-सन्धाने भिषजां सांनिपातिके
कर्मणि व्यज्यते प्रज्ञा सुस्थे को वा पण्डितः १२३

mantriṇāṃ bhinna-sandhāne bhiṣajāṃ sāṃnipātike |
karmaṇi vyajyate prajñā susthe ko vā na paṇḍitaḥ || 3.123 ||

The skill of ministers is known when re-uniting a broken alliance, physicians in curing complicated disease. When things go smoothly who is not a pundit?

आरम्भन्तेऽल्पम् एवाज्ञाः कामं व्यग्रा भवन्ति
महारम्भाः कृत-धियस् तिष्ठन्ति निराकुलाः १२४

ārambhante'lpam evājñāḥ kāmaṃ vyagrā bhavanti ca |
mahārambhāḥ kṛta-dhiyas tiṣṭhanti ca nirākulāḥ || 3.124 ||

Small-minded gets bewildered even when indulging in a small enterprise;  while men of firm minds undertake great things, and remain undisturbed.

SRI KRISHNAYA THUBHYAM NAMAH


Sunday, October 30, 2022

VIGRAHAH- विग्रह:- WAR-15(HITOPADESA)

 SUBHASHITHANI:584

Next three slokas must be read together:

दीर्घ-वर्त्म-परिश्रान्तं नद्य्-अद्रि-वन-सङ्कुलम्
घोराग्नि-भय-सन्त्रस्तं क्षुत्-पिपासार्दितं तथा ११०

dīrgha-vartma-pariśrāntaṃ nady-adri-vana-saṅkulam |
ghorāgni-bhaya-santrastaṃ kṣut-pipāsārditaṃ tathā || 3.110 ||

प्रमत्तं भोजन-व्यग्रं व्याधि-दुर्भिक्ष-पीडितम्
असंस्थितम् अभूयिष्ठं वृष्टि-वात-समाकुलम् १११

pramattaṃ bhojana-vyagraṃ vyādhi-durbhikṣa-pīḍitam |
asaṃsthitam abhūyiṣṭhaṃ vṛṣṭi-vāta-samākulam || 3.111 ||

पङ्क-पांशु-जलाच्छन्नं सुव्यस्तं दस्यु-विद्रुतम्
एवम्भूतं महीपालः पर-सैन्यं विघातयेत् ११२

paṅka-pāṃśu-jalācchannaṃ suvyastaṃ dasyu-vidrutam |
evambhūtaṃ mahīpālaḥ para-sainyaṃ vighātayet || 3.112 ||

A king should destroy an enemy’s army when it is fatigued by long marches, impeded by rivers, mountains, and forests, terrified by the fear of wild fires, afflicted by hunger and thirst,- 3.110

Careless, engaged in eating, afflicted with sickness and famine, scattered, not numerous in numbers, distressed by rain and wind,- 3.111

In places Causing inconvenience by mud, dust or water, highly dispersed, or troubled by robbers. 3.112

अवस्कन्द-भयाद् राजा प्रजागर-कृत-श्रमम्
दिवा-सुप्तं सदा हन्यान् निद्रा-व्याकुल-सैनिकम् ११३

avaskanda-bhayād rājā prajāgara-kṛta-śramam |
divā-suptaṃ sadā hanyān nidrā-vyākula-sainikam || 3.113 ||

A king should carryout an assault on enemy’s army when they are sleeping during day time, overpowered by fatigue, awake through out night due to a fear of an attack,

राज्यं प्राप्तम् इत्य् एव वर्तितव्यम् असाम्प्रतम्
श्रियं ह्य् अविनयो हन्ति जरा रूपम् इवोत्तमम् ११४

na rājyaṃ prāptam ity eva vartitavyam asāmpratam |
śriyaṃ hy avinayo hanti jarā rūpam ivottamam || 3.114 ||

A king should not act indiscreetly, thinking I have gained the kingdom; for insolence destroys wealth as old age destroys beauty.

दक्षः श्रियम् अधिगच्छति पथ्य् आशी कल्यतां सुखम् अरोगी
उद्युक्तो वियान्तं धर्मार्थ-यशांसि विनीतः ११५

dakṣaḥ śriyam adhigacchati pathy āśī kalyatāṃ sukham arogī |
udyukto viyāntaṃ dharmārtha-yaśāṃsi ca vinītaḥ || 3.115 ||

The dexterous gains prosperity, one who follows wholesome diet gains health, the healthy obtains happiness; the persevering gets mastery over learning, the well-educated gets virtue, wealth and fame.

अविद्वान् अपि भू-पालो विद्या-वृद्धोपसेवया
परां श्रियम् अवाप्नोति जलासन्न-तरुर् यथा ११६

avidvān api bhū-pālo vidyā-vṛddhopasevayā |
parāṃ śriyam avāpnoti jalāsanna-tarur yathā || 3.116 ||

Even an uneducated king can obtain prosperity by associating himself and serving the learned elders; like the tree on the river bank.

पापं स्त्री मृगया द्यूतम् अर्थ-दूषणम् एव
वाग्-दण्डयोश् पारुष्यं व्यसनानि महीभुजाम् ११७

pāpaṃ strī mṛgayā dyūtam artha-dūṣaṇam eva ca |
vāg-daṇḍayoś ca pāruṣyaṃ vyasanāni mahībhujām || 3.117 ||

Drinking, excessive lust for women, gambling, misuse of wealth, use of harsh words and punishment, these are the vices in a king.

SRI KRISHNAYA THUBHYAM NAMAH